Do Košíc prichádza vďaka trom univerzitám množstvo mladých ľudí z celého východu, ktorí po štúdiu ostávajú v metropole východu. Trochu výnimočným príkladom je Linda Babušík Adamčíková (27), slovenská blogerka, známa ako Lapkinn a hovorkyňa Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (UPJŠ). Do Košíc prišla študovať z rodnej Žiliny.
Kedy si prišla prvýkrát do Košíc?
Už počas strednej školy a hneď sa mi Košice zapáčili. Poslala som si prihlášku na UPJŠ a prijali ma. Navyše mi bola ponúknutá aj práca v rádiu, takže moje konečné rozhodnutie presťahovať sa na východné Slovensko ovplyvnilo hneď niekoľko faktorov.
Akí sú Košičania a čo vystihuje metropolu východu?
Na Košičanoch som vždy oceňovala. že sú otvorení, priateľskí, možno viac temperamentní než zvyšok Slovenska. Pre mňa osobne je mesto doslova osudové – vďaka tomu, že som tu prišla a začala študovať, som spoznala aj môjho manžela. Aktuálne sú pre mňa Košice ideálne miesto na život s možnosťami na akýkoľvek typ vyžitia.
Premýšľala si nad tým, že z Košíc odídeš?
Pravidelne a veľakrát mi prichádzajú ponuky na prácu do Bratislavy. Chvíľu po škole som pracovala v Žiline, no stále ma to ťahalo späť do Košíc. Raz to už aj vyzeralo, že sa odsťahujeme, a vtedy sme si s manželom povedali, že aj v Košiciach sa nám raz podarí plniť si sny a pracovať tu bez toho, aby nám niečo chýbalo. A v súčasnosti sa nám to aj splnilo.
Ako si prišla k tomu, že si sa stala blogerkou?
S blogovaním som začala pred 6 rokmi v roku 2013, keď ešte na Slovensku neboli fashion blogy v takom zastúpení ako dnes. Impulz prišiel od priateľov, ktorým sa páčilo, ako sa obliekam a mala som podľa nich inšpirovať aj iných. Zo začiatku to bol pre mňa únik z reality a voľnočasová aktivita. Postupom času sa blog rozbehol a po roku a pol som ako prvá na Slovensku získala titul Bloger roka v kategórii Móda. Odvtedy sa z blogu stala práca, ktorá ma vie plnohodnotne uživiť.
Je pre teba blogovanie poslaním?
Spočiatku som ho nepovažovala za poslanie, no dnes, keď v online svete silnie slovo blogerov a influencerov, cítim, že je to stále väčšia zodpovednosť. Preto pristupujem k svojim príspevkom ešte viac zodpovednejšie ako predtým a snažím sa komunikovať aj ďalšie dôležité témy mimo módnej sféry – zdravší životný štýl, zodpovednejší prístup k životnému prostrediu, podpora lokálnej výroby… V poslednej dobe stále viac vnímam to, že mojich followerov zaujíma aj názor na politiku.
Odhaľuješ na sociálnych sieťach všetko zo svojho súkromia?
Úplne všetko nie, stále si ho strážim a na siete dávam malú časť zo svojho dňa. Napriek tomu mám pocit, že sledovatelia blogerov majú pocit, akoby blogera poznali úplne vo všetkom. Pri pravidelnom sledovaní postov a najmä Instastories zrejme mávajú pocit, že sú s nami všade a pri všetkom. Na svadobnej ceste na Maledivách sa ma ľudia cez správy pýtali, či sa pokúšame o dieťa. Priznám sa, že ma to zarazilo, keďže takto priamo by som sa to neopýtala asi ani najlepšej kamarátky. Vtedy som si uvedomila, že ľudia skrz sociálne siete sledujú influencerov tak, ako v minulosti sledovali populárne reality show. Popritom sa s nami a našimi názormi aj radi stotožňujú.
Ktoré miesto v Košiciach máš na fotenie najradšej?
Jednoznačne Hlavnú ulicu. Aj keď je na tomto mieste už viacero lokácií vyfotených, stále sa dá nájsť iný uhol či zákutie. Oproti iným mestám je centrum Košíc skutočne fotogenické a pekné, preto sa tu dá fotiť donekonečna.
Máš nejaký tip, ako si urobiť dobrú fotku pri cestovaní?
Základom je pekné miesto, ale najmä svetlo. Preto je ideálne ísť fotiť v ranných hodinách, keď budete na mieste sami a pri skvelom svetle. Treba si preto privstať, rozhodne to stojí zato. Mne sa už niekoľkokrát stalo, že som nevstala a potom som to počas dňa ľutovala.
Čím sa v móde riadiš?
Veľmi rada experimentujem a hrám sa s kúskami, ktoré potom kombinujem v rôznych štýloch alebo outfitoch. Neraz sa mi stalo, že ma blízki priatelia nespoznali (smiech). Myslím, že v móde sa netreba báť vystúpiť zo svojej komfortnej zóny. Netreba neoblomne sledovať módne trendy. Človek vie predať seba a to, čo má na sebe, ak sa cíti skvelo a sebaisto.
Pri nákupoch sa riadim pravidlom – vyskúšaný kúsok musím vedieť doladiť aspoň k 15 outfitom, až potom si ho kúpim. Vďaka tomu nakupujem zodpovednejšie nielen voči životnému prostrediu, ale aj voči svojej peňaženke.
Aký máš vzťah k cestovaniu?
Cestovanie mi prináša inšpiráciu, rozhľad a nové skúsenosti. Preto cestujem vždy, keď sa to čo i len trochu dá. Pomáha mi k tomu výhodná poloha Košíc a letiska. Páčilo sa mi na mnohých miestach, kde som bola, no jednou z mojich srdcoviek je Turecko. Svoj prvý let do najväčšieho tureckého mesta som absolvovala počas novinársko – blogerského tripu pred spustením linky Košice – Istanbul. Bolo to dva týždne pred mojimi magisterskými štátnicami a bola som celkom nervózna, že som spoznávala Turecko pár dní pred štátnicovými skúškami, no nakoniec všetko dobre dopadlo a oplatilo sa trochu odreagovať. Dodnes s radosťou spomínam na naše turecké spoznávanie a najmä na výlet do Istanbulu, ktorý sme absolvovali počas čakania na prestupný let.
Kam sa chystáš najbližšie na výlet?
S manželom máme vždy veľké cestovateľské plány a obvykle sa nám gro z nich aj podarí splniť. Od začiatku roka sme navštívili Budapešť, Viedeň, susedné Poľsko a Brusel, chystáme sa ešte do Holandska alebo Dánska a cez leto nás láka exotika – Omán alebo Dubaj. Aj keď sa vždy nájde príčina, prečo by sme nemali v danej chvíli cestovať, treba zariskovať a nevyhovárať sa, veď dnes je cestovanie finančne omnoho dostupnejšie.
Okrem blogu si aj hovorkyňou UPJŠ…
Áno, táto ponuka prišla počas doktorandského štúdia, ktoré v auguste, verím, ukončím. V minulosti som pracovala v médiách, som zbehlá na sociálnych sieťach, tak som ju prijala s radosťou. Časom som si uvedomila, že som vždy po práci hovorkyne túžila, no počítala som s ňou až o približne desať rokov neskôr. Nakoniec sa mi to podarilo omnoho skôr a som za to veľmi vďačná. Aj keď je pre mňa táto práca časovo náročná, svoje rozhodnutie neľutujem. Navyše som rada, že mám skvelé kolegyne a super šéfa.
Ako časovo zvládaš svoje povinnosti?
Mám prísny časový manažment. S manželom máme zdieľaný kalendár a navzájom si pripomíname stretnutia či deadliny. Myslím, že keď sa človek venuje práci, ktorá ho napĺňa a maximálne baví, nerieši, kedy mu končí pracovná doba a či musí pracovať večer, pretože svojou prácou naplno žije 24 hodín denne a 7 dní v týždni. U mňa je to presne takto a platí to pri všetkých činnostiach – pri blogovaní, práci na UPJŠ alebo pri doktorandskom štúdiu. Veľkou oporou pri všetkých mojich prácach je môj manžel, ktorý mi vo všetkom pomáha a bez problémov zvláda aj starostlivosť o domácnosť, ktorú nie vždy stíham podľa svojich predstáv a za čo som mu veľmi vďačná.
Autor: Edita Hilgartová