„Cestovať som začal, keď som si nechal ilegálne buchnúť grécke vízum do pasu za hlbokého socializmu a vybral som sa načierno do Grécka na 2 týždne…” začína svoje rozprávanie Gejza Legen, 62-ročný cestovateľ. Od skautov sa dostal k trampingu a od svojich 14 rokoch vyhľadáva šíre obzory, výhľady a zachovalú divokú prírodu.
Aj dnes si spomína na svoj prvý let. „Mal som asi sedemnásť a letel som z Prahy do Košíc. Pamätám si dodnes, že steward bol v čašníckej kamizole a na podnose mi doniesol mentolové cukríky. Batožinu sme mali nahádzanú za sebou, kolená pri brade.” Odvtedy už Gejza neprestal cestovať nikdy. „Keď som sa v počtoch dostal k číslu 100 letov, prestal som počítať. Dnes mám za sebou už asi aj cez 1 000 letov.”
Cesta do Žltých hôr
Cestovateľskú vášeň mohol napĺňať aj vďaka svojej práci. Gejza Legen pracoval ako národný koordinátor pre program Zdravé mesto a bol poradcom Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorá ho často vysielala na rôzne svetové konferencie.
Jeho vysnívanou destináciou boli Žlté hory v Číne. „Niekedy okolo roku 1995 začal v televízii dokumentárny seriál Najkrajšie národné parky sveta s prvým dielom Cesta do žltých hôr. Hneď na druhý deň som zašiel do banky a otvoril si účet s heslom Huang Shan,” spomína. Na svoju cestu čakal 4 roky, kým prišla pozvánka na konferenciu na tému podpora zdravia. „Po troch dňoch konferencie v Japonsku a 10 dennom pobyte u priateľov som sa nalodil na čínsku loď do Šanghaja a za 3 týždne od Žltých hôr som prešiel takmer celú Čínu. Žlté hory skrývajú nádherné rokliny, storočné lávkové mosty a skryté miesta. Bol to veľkolepý a nezabudnuteľný zážitok.”
Jednoduché a dostupné cestovanie
Prvou kapitalistickou destináciou bolo severské Fínsko v 80. rokoch, ktoré už vtedy podľa Gejzu malo čo ponúknuť. Opätovne Fínsko navštívil v roku 2006 v rámci projektu, na ktorom kooperovala Technická univerzita v Košiciach. „Zlatým klincom tejto cesty bola dymová sauna Savusauna, z ktorej vyjdete vyúdený ako treska, ale poviem vám, nebude vám to vôbec vadiť.”
Tramp si pamätá aj na časy, kedy nebolo cestovanie také dostupné, ako je dnes. „Vždy je komfortné letieť z Košíc, keďže človek nestráca deň cesty prepravou. Je neuveriteľné, za aké sumy dokážeme cestovať. Pred pár rokmi sme o tom mohli iba snívať a dnes sú miesta na celom svete dostupné za pár eur.”
Japonsko, Madagaskar či Bolívia – zážitky na celý život
Vďaka práci pre Svetovú zdravotnícku organizáciu navštívil aj Japonsko. „Za tri dni som vybavil letenku aj víza a odcestoval. Kjóto je jedným z najkrajších miest krajiny a určite najlepším miestom na spoznávanie tradícií. Funguje tam cisársky palác, kláštory a najväčšími atrakciami mesta sú povestné Zlatý a Strieborný pavilón. V Kjóto som ochutnal aj fugu, najjedovatejšiu rybu.”
Nalietané kilometre zo súkromno-služobných ciest využil Gejza aj na spoznávanie teplejších krajín, napríklad Peru či Madagaskaru. „Vstávali sme skoro za tmy a ponáhľali sa pešou cestičkou k Machu Picchu, aby sme sa vyhli návalom turistov, ktorí však už jazdili na autobusoch. Každý chcel stihnúť východ slnka. Miesto je to aj napriek množstvu turistov úchvatné, ten, kto vybral miesto pre túto dedinu musel byť génius… Veľkým zážitkom bola aj moja cesta v Bolívii, kde som videl na pravé poludnie piť v pralese jaguára z rieky. Plavili sme sa po rieke a po príchode do kalnej zátoky plnej kajmanov a pyraní sa pri nás zrazu objavili ružové riečne delfíny, s ktorými sme si nakoniec zahrali vodné pólo – stačilo hodiť do vody poloprázdnu pet fľašu“.
Nikdy nie ste sám
Ako dobrodruh sa Gejza cíti dobre všade. Nerobí mu problém cestovať ani samému. „Vždy je to individuálne, ale ak človek ide sám, nik mu neprekazí plány. V partii je to vždy o kompromise, párkrát som už na to aj doplatil. Človek by sa však od svojho cieľa nemal nikdy nechať odradiť. Navyše, hocikde idete, nikde nie ste naozaj sami, stačí mať záujem o druhých byť empatický a trochu komunikatívny.” Na svojich cestách sa Gejza rád rozpráva a spoznáva s miestnymi. „Napríklad na Madagaskare som sa dozvedel o zvyku jedného z 18 kmeňov Madagaskaru – raz za rok vykopávajú svojich mŕtvych a sedia s nimi pri stole, veď rodina je rodina.”
Aká je Gejzova rada pre všetkých, ktorí by chceli cestovať? „Je to o tom, čo človek chce, aké má priority, ale najmä o tom, že netreba len chcieť, ale aj niečo preto urobiť. Napríklad nájsť si prostriedky. Pokiaľ sa človek snaží spojiť príjemné s užitočným, tak to ide, aj keď cestovanie má svoju cenu – venoval som sa kvôli nemu málo deťom a to mi už dnes nik nevynahradí. Na lietanie po svete treba istú mieru egoizmu, aby človek uprednostnil svoje osobné záujmy,” priznáva na záver.
Aké miesta stoja podľa cestovateľa zato?
„Ak má človek rád monumentálnu prírodu, tak jednoznačne stredozápad Spojených štátov amerických, ktorý je plný kultových miest, akým je napríklad Yosemitský národný park, kde som bol už štyrikrát. Rovnako som bol uchvátený aj z pralesov v Bolívií či ako britva ostrých skál Madagaskaru. Ak zas človek túži po kultúre a spoznávaní histórie, tak odporúčam návštevu španielskej Andalúzie, napríklad Córdoby, kde sa prepája rímska, židovská a arabská kultúra alebo celého územia Talianska,” vymenováva cestovateľ.
