Jej móda je sofistikovane minimalistická, prepracovaná do detailov, zapamätateľná a v neposlednom rade nositeľná. Nadčasovosť a kvalitu modelov oceňuje nielen množstvo slovenských zákazníkov, vrátane prominentných klientov, ale i milovníci módy v Číne. Začiatkom roka sa Ida Sándor už štvrtýkrát zúčastnila ako jediná slovenská návrhárka prestížneho Harbin Fashion Weeku 2024, na ktorý letela z Košíc.
Hoci ju tvorba modelov uchvátila už počas gymnaziálnych čias, ateliér si otvorila až v roku 2006. Odvtedy prešla dlhú cestu a dnes patrí k najuznávanejším slovenským módnym návrhárom.
„Som taká povaha, že do ničoho nejdem suverénne. Toho sa už asi nikdy nezbavím. Stále mám trému. Vždy ku všetkému pristupujem s veľkým pocitom zodpovednosti a naozaj ku každej klientke osobitne… U mňa je to o ľudskosti. Už na prvom stretnutí vidím a cítim. Som škorpión a fungujem tak, že vycítim, či si s klientkou budeme rozumieť. Aj keby to bola neviem aká hviezda a ľudsky si neporozumieme, nejdem do spolupráce. Oželiem to, lebo to nebude fungovať. Budeme sa trápiť navzájom, bude to vidieť a výsledok nebude dobrý,“ zdôrazňuje Ida, ktorá obliekala napríklad už aj herečky Zdenu Studenkovú, Zuzanu Kanócz, Gabiku Marcinkovú, speváčku Katku Koščovú a množstvo dám na významných postoch. V jej modeloch sme však mohli vidieť už aj pánov – napríklad Tomiho Okresa, Juraja Loja či Jana Krausa.
„Keď dáma okúsi hodváb, iné už nechce“
Jej tvorba kladie dôraz na detail, je geometrická a modely sú prevažne jednofarebné. „Ľudia , ktorí už moju tvorbu poznajú, si podľa toho aj vyberajú. Vedia, že sa môžu spoľahnúť a čo môžu čakať. U mňa to nebude určite nič sladké, žiadne volány. Nie som však direktívna, nenakazujem, že musí byť po mojom, vždy je to dialóg. Chcem, aby to bolo hlavne o danej dáme. Je to o vzájomnej spokojnosti.“
Z materiálov využíva najmä hodváb, kašmír či kožu. „Surový hodváb používam najmä na patchwork, lebo má nádherné odtiene farieb, takú sýtosť nemá žiadny iný materiál. Hodváb je však veľmi náročný na údržbu, treba ho chemicky čistiť a preto je to v dnešnej rýchlej dobe nevýhoda. Lenže keď už raz žena okúsi hodváb, iné nechce. (Smiech.) Napríklad saténový padavý… Ale na každý deň človek potrebuje aj ľahko udržiavateľné modely, takže to rôzne striedam,“ objasňuje s vysvetlením, že látky nakupuje vyslovene všade.
„Samozrejme, nehrajme sa na svetových návrhárov, veľmi sme ovplyvnení ponukou. Treba však povedať, že je pomerne široká – no aj tam si treba vedieť vybrať. Ako keď si žena buduje šatník a má k dispozícii milión e-shopov a predajní. Je to úplne rovnaké. Nakupujem látky všade – manžel už vie, že keď napríklad cestujeme na dovolenku, nájdem predajňu látok aj tam, kde to absolútne nečakáme. Mám však aj stálych dodávateľov, je to rôzne.“
Návrhár je ako sochár, pretvára látku na model
Ida sa rada hrá a experimentuje. „Od začiatkov som sa venovala geometrickým a prepracovaným strihom, mám rada geometriu a rada sa hrám. Základom sú u mňa jednofarebné látky, lebo práve tam najlepšie vidieť prácu návrhára. Ako keby pretváral samotnú látku na model – ako sochár. Skúšam rôzne možnosti, hranice. Nechcem, aby to bolo len o peknej látke. Samozrejme, v ateliéri ich mám, ale na svojich autorských módnych prehliadkach sa nimi neprezentujem.“
Na Harbin Fashion Weeku prezentovala dokopy až 30 modelov, čo bolo aj na tamojšie pomery niečo mimoriadne. Opäť zožala veľký úspech. Sama nedokáže presne definovať, čím sa jej móda Číňanom tak páči. „Nepoznám tamojšiu módu, nepoznám ani žiadneho čínskeho návrhára. Ich kroje sú však napríklad maximálne dekoratívne a zdobené, aj čo sa týka doplnkov, takže možno práve ako kontrast k tomu ich oslovuje moja striktná a minimalistická móda. Presne však netuším, nie je žiadny vzorec na to, ako sa im zapáčiť. Programovo by to nešlo. Ako keď speváci tvoria song – nie je na to kľúč, niekedy to vypáli skvelo, inokedy vôbec.“
„Všetko si robím sama“
Ak sa jej opýtate na plány a sny, nečakajte tradičnú odpoveď. Žiadnu programovosť či päťročnice v tomto prípade nenájdete.
„Nechávam všetko plynúť. Keď sa chce niečo nasilu, nejde to. U mňa to tak nefunguje, všetko robím pocitovo. Teraz som uvažovala, že urobím ďalšiu módnu prehliadku, ale neviem… Úprimne – som unavená. Je to veľmi náročné a nič sa nedá siliť. A sny? Nemám žiadne. Za ničím si nejdem programovo, že teraz musím absolvovať 5x Bratislavské módne dni, aby sa o mne písalo. Mne to ide akosi samo. Je to aj o vzťahoch. Asi nie som konfliktná, všetko si robím sama, nenechám mladé dievčatá žehliť mi kolekciu. Nie som typ starajte sa a lietajte okolo mňa. A veľa pracujem. Tiež som veľa investovala – nebolo to nikdy o škrobení, že také látky budú stačiť, toľko modelov na kolekciu je dosť. Na tom som nikdy nešetrila, lebo verím v energiu a v to, že peniaze sa musia točiť a čo dáš, to sa ti vráti.“
Najviac hrdá je na to, že ju móda živí. „Ľudia nepoznajú zákulisie a akokoľvek sa niekto môže javiť slávny a úspešný, realita môže byť úplne iná. A som pyšná, že som všetko dokázala sama,“ zakončila talentovaná návrhárka, ktorá na Harbin Fashion Week letela priamo z košického letiska.
Absolvovala len jeden prestup vo Viedni a odtiaľ letela priamo do Šanghaja. „Lietam veľmi rada, veď kto nelieta rád? Nie však tak často, nie som celebrita. Naše letisko je milučké, také super, len škoda, že nie je spoj Košice – Bratislava. Lebo keď majú prísť Bratislavčania na východ, tvária sa, akoby sme žili na Kamčatke.“