Známych Košičanov sme sa opýtali na ich vzťah k leteckej doprave i vysnívané destinácie, ktoré by si želali navštíviť. Tentokrát sme vyspovedali atlétky sestry Danu a Janu Velďákové a Branislava Koniara, riaditeľa Medzinárodného maratónu mieru.
Dana a Jana Velďákové – atlétky
Ktorá destinácia, ktorú ste letecky navštívili, sa Vám najviac vryla do srdca?
Obe sme vďaka športovaniu preleteli kus sveta. Spoznali sme mnoho krajín. Neviem či sa dá nájsť len jedna destinácia, ktorá sa nám páčila. Veľmi sme si obľúbili Španielsko (mestečko Benidorm) a africký Potchefstroom (prilietali sme do Johanesburgu, ktorý sme si tiež stihli užiť) 😊
Máte nejaký cestovateľský sen?
Maldivy či Zanzibar – možno sa tam raz dostaneme a užijeme si krásnu prírodu a pláže.
Čo Vy a lietanie? Ste kamaráti?
S lietaním sme nemali nikdy problém. No čím je človek starší, uvedomuje si viac rizík a strach je trošku väčší než predtým. Hlavne keď vás zasiahne turbulencia alebo iný diskomfort na palube.
Zažili ste niekedy počas letu niečo nezvyčajné, na čo spomínate?
Viackrát. Veľmi silný zážitok som zažila s českými aerolíniami, keď som letela do Londýna na preteky s mojím trénerom Radoslavom Dubovským. Celý let bol v pohode. Keď sme však začali pristávať, z ničoho nič sme začali opäť prudko stúpať. Toto celé sa odohralo 3x – pri veľmi dlhých kolách na oblohe som si vtedy ešte pozerala rozostavané olympijské centrum a rozplývala sa, že hádam tam budem aj ja.
Letušky „pobehovali“ po palube a pred posledným oznamom, že budeme pristávať, sme už vedeli, že sa niečo deje, ale netušili sme čo. Tesne nad zemou sa ozvalo VEĽMI HLASNO niekoľkokrát za sebou „hlava medzi kolená, držte si členky“. Museli sme núdzovo pristáť a na veľmi krátkej dráhe ubrzdiť lietadlo. Hneď pri nás boli z každej strany hasiči, sanitky – chvalabohu sa nič nestalo, ale zľakla som sa dosť. Potom sme sa dozvedeli, že sme vo vzduchu krúžili, aby sme mali čo najmenej paliva pri pristátí.
Cestujete rady z Letiska Košice?
Najradšej. Máme to blízko, čo je veľká výhoda. Škoda, že odtiaľto nemáme destinácie ako Španielsko a podobne, ktoré by sme využívali na sústredenia so svojimi zverencami – teda rýchlejšiu a dostupnejšiu verziu. Letisku Košice však prajeme mnoho spokojných zákazníkov ako sme aj my.
Branislav Koniar – riaditeľ Medzinárodného maratónu mieru
Ktorá destinácia, ktorú ste letecky navštívili, Vám najviac sa Vám najviac vryla do srdca?
Je to zrejme Juhoafrická republika a Tanzánia. Najmä kvôli rozmanitosti prírodných krás.
Máte nejaký cestovateľský sen?
Veľkú väčšinu som si už splnil. Skôr mať tak možnosť a čas sa do niektorých destinácií vrátiť. Ak niečo nové, tak snáď sever a západ Španielska.
Čo Vy a lietanie? Ste kamaráti?
Lietanie je pre mňa súčasť života, práce i oddychu. Takže také dlhodobé kamarátstvo.
Zažili ste niekedy počas letu niečo nezvyčajné, na čo spomínate?
Ani nie tak počas letu, ako cestou na letisko. Pred rokmi sme z Budapešti odlietali do Ria a zradil nás mikrobus. Snáď 40 kilometrov od letiska. Najprv sme sa spoliehali na opravu, potom začali zháňať taxíky. Našťastie jeden člen našej výpravy už na letisku bol, tak vybojoval aj to, že nás napokon plné lietadlo (šomrajúcich) pasažierov počkalo. Cestou späť, asi o 10 dní, nás do Košíc viezol ten istý šofér. Dušoval sa, že všetko opravil. Museli sme však stáť na každej pumpe. Našťastie nám už nemalo čo uletieť.
Cestujete rád z Letiska Košice?
Cestoval by som radšej, ak by bolo viac možností. Teraz je to hlavne z Budapešti.