Krátko po druhej svetovej vojne a navrátení Košíc späť do Československa sa začali objavovať snahy premiestniť košické letisko z pôvodného miesta (Južná trieda) na nové, vhodnejšie. Dôvodov na to bolo viac: rozširovanie mesta, potreba kvalitnejšej betónovej dráhy pre nastupujúcu prúdovú techniku, odbremenenie od hluku a určite aj reprezentatívne dôvody. Po niekoľkých rokoch plánovania a riešenia pozemkových vzťahov sa v roku 1949 konečne začalo stavať.
Kompetentné inštitúcie rozhodli, že letisko bude využívané na civilnú aj vojenskú prevádzku. O údržbu a prevádzku sa teda mali obe zložky deliť rovnako. Počítalo sa aj s využitím letiska miestnym aeroklubom. Stavba prebiehala pod patronátom ministerstva dopravy a už v priebehu roku 1952 sa „nové“ letisko začalo postupne používať. Pôvodná dráha mala rozmery 2000 m x 60 m a hrúbku betónu 15cm. V rokoch 1976 – 1977 bola dráha predĺžená o 1 100 m na dnešných 3 100 m, ale zároveň zúžená na 45 m. Na konci existencie Československej federácie dostala dráha vysokokvalitný asfaltový povrch, čím sa Košice zaradili medzi európsku špičku. Súbežne s dráhou sa budovala kompletná infraštruktúra letiska – hangáre, terminál, rolovacie dráhy, obslužné budovy a inžinierske siete.
Tradičné linky do Prahy a Bratislavy (fungujú už od roku 1924), vojenské letecké školstvo (1959 – 2004) a víkendové lietanie v aeroklube sa stali bežnou a neodmysliteľnou súčasťou života mesta. Po odchode armády ostalo letisko čisto civilné a začalo sa rozvíjať hlavne v oblasti skvalitňovania a rozširovania služieb cestujúcej verejnosti. Postupne rástol aj segment charterovej dopravy, dovolenkové lety a všeobecné letectvo. Naopak aeroklubové lietanie sa z väčšej časti presunulo na menej exponované letiská ako Bidovce a Ražňany. V roku 2006 sa väčšinovým vlastníkom stala spoločnosť Flughafen Wien AG (letisko Viedeň). Počas celej doterajšej histórie bola súčinnosť letiska i jeho užívateľov – či už civilných alebo vojenských – s mestom veľmi dobrá. Viac sa o histórii košického letiska môžete dozvedieť z mojej knihy Krídla Košíc.
Manfréd Ťukot
