Jednoducho dokonalé. Malebné, romantické, až neuveriteľné pôvabné. Také je mesto Zürich, ktoré sa navyše pýši bohatou históriou a skvostnou scenériou. Ak máte pocit, že je tých superlatívov priveľa, vedzte, že realita ich prevyšuje. Tento švajčiarsky poklad totiž patrí k najfotogenickejším miestam krajiny. Vďaka rozprávkovej lokalite na brehu Zürišského jazera, so zasneženými alpskými štítmi v pozadí, množstvom príjemných uličiek a skvelých kaviarní, si vás podmaní a ani sa o to nijako zvlášť nemusí snažiť.
Nenadarmo sa toto najväčšie mesto Švajčiarska s počtom obyvateľov do 400-tisíc a rozlohou 92 kilometrov štvorcových umiestňuje na popredných priečkach rebríčka najlepších miest pre život. Málokto dokáže odolať jeho „zvodom“, najmä ak sa k nim pridajú skvelé pracovné príležitosti, množstvo zelene, fungujúca doprava či nízka kriminalita.
Staré mesto leží po oboch stranách rieky Limmat, ktorá pramení v Zürišskom jazere. Rieka teda pomyselne „pretína“ mesto a je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Určuje jeho charakter, dodáva mu výnimočnosť. Aj vďaka nej je v podstate v meste nemožné zablúdiť. Turisti i miestni si tiež nevedia vynachváliť, že všetko dôležité v Zürichu dokážete obísť pešo.
Mesto je jednou zo 171 politických komún tvoriacich kantón. Metropola je spravovaná Mestským výborom a Mestskou radou. Oba orgány sú volené občanmi každé 4 roky. Aglomerácia má spolu s mestom 1,2 miliónov obyvateľov.
Z vojenskej pevnosti centrom svetového finančníctva
Prvými obyvateľmi regiónu boli praveké národy, ktorých chatrče vyrastali z pilótových základov zarazených do brehov jazera. Keltskí Helvéti založili komunitu na pravom brehu rieky Limmat. Keď Rimania dobyli túto oblasť okolo roku 58 pred Kristom, urobili z osady, ktorú nazvali Turicum, colnicu. Pod rímskou nadvládou sa Zürich rozrástol na malú vojenskú pevnosť s priľahlou rímskou dedinou. Po páde Ríma pripadla komunita najprv Alemanom, germánskym národom zo severu, a neskôr Frankom, ktorí z nej urobili kráľovské sídlo. Keď sa v meste usadili obchodníci, začalo prekvitať a jeho rozvoj už nič nezastavilo.
Množstvo nositeľov Nobelovej ceny
Pre Zürich bol prelomový rok 1848, keď sa autonómne kantóny stali federálnymi štátmi, z ktorých každý mal svoju vlastnú ústavu. Zürich sa rozvíjal a historické medzinárodné väzby ho tiež umiestnili do popredia moderného svetového finančníctva.
V polovici 19. storočia bola založená Univerzita v Zürichu, prvá v Európe, ktorá prijímala aj študentky. Zürich sa tiež môže pochváliť aj dlhým radom nositeľov Nobelovej ceny medzi občanmi, najmä v oblasti fyziky (Wilhelm Conrad Röntgen, Albert Einstein, Wolfgang Pauli), chémie (Richard Ernst) a medicíny (Rolf Zinkernagel).
Zákon o bankovom tajomstve
Koncom 19. storočia sa Zürich stal finančným a hospodárskym centrom Švajčiarska. Švajčiarsko bolo počas prvej svetovej vojny neutrálne a Zürich poskytol azyl intelektuálom vrátane Jamesa Joycea a Vladimíra Iľjiča Lenina. V reakcii na hrôzy vojny sa v Zürichu v Cabaret Voltaire, malej krčme, ktorú v roku 1916 založil Hugo Ball na Spiegelgasse, objavilo umelecké hnutie Dada.
Počas druhej svetovej vojny banky v Zürichu využili zákony o bankovom tajomstve, aby pomohli nacistickej strane prať zlato a ukradnuté cennosti. Až v deväťdesiatych rokoch bola úloha bánk počas vojny zverejnená. V roku 1998 sa dve najväčšie švajčiarske banky Credit Suisse Group a UBS AG dohodli zaplatiť dve miliardy švajčiarskych frankov medzinárodným židovským organizáciám. V súčasnosti v meste sídlia dve švajčiarske veľkobanky (UBS a Credit Suise) a svoje hlavné sídla majú v strede slávnej ulice Bahnhofstrasse na námestí Paradeplatz.
TOP 10 pamiatok, ktoré rozhodne nesmiete v Zürichu obísť
- Kostoly Grossmünster a Fraumünster sú dominantou Zürichu. Legenda hovorí, že Grossmünster bol postavený na hroboch svätých patrónov mesta Felixa a Reguly. Vitráže od Sigmara Polkeho, románska krypta, chórové okná od Augusta Giacomettiho, bronzové dvere od Otta Müncha a kláštorné múzeum reformácie sú len niektoré z vrcholov, ktoré tu môžete vidieť. Lahôdkou Fraumünstera sú zase vitrážové diela Marca Chagalla.
- Uetliberg – „hora“, odkiaľ máte krásny výhľad na mesto a jazero. Dá sa tam vybrať buď pešo po nenáročnom turistickom chodníku alebo sa vyveziete pozemnou lanovkou.
- Zürišské jazero bolo kedysi predovšetkým dopravnou cestou. Dnes je obľúbeným výletným miestom na kúpanie, člnkovanie alebo piknik. Má ľadovcový pôvod.
- Opera je jednou z najkrajších stavieb v centre Zürichu. Na fasáde neoklasickej budovy sa vynímajú busty viacerých európskych hudobných velikánov.
- FIFA futbalové múzeum – V roku 2016 otvorili v blízkosti sídla futbalovej federácie FIFA múzeum, ktoré sa venuje tomuto populárnemu športu. Na troch poschodiach sa dozviete všetko dôležité, čo sa týka futbalu.
- Štvrť Lindenhof je oázou v srdci mesta, ktorá sa pozerá späť na pohnutú históriu. Nachádza sa tu malebný park, ktorý poskytuje nádherný výhľad na Staré Mesto, kostol Grossmünster, radnicu, rieku Limmat, univerzitu a Švajčiarsky federálny technologický inštitút.
- Staré mesto – historické srdce mesta bije na oboch stranách rieky Limmat. Nájdete tu cechové domy, kostoly a historické námestia. Historické centrum miloval i Albert Einstein, ktorý tu realizoval svoje pokusy. Veľmi významnou stavbou je budova na Spielgasse 17, kde v roku 1917 istý čas žil Lenin.
- Bahnhofstrasse – nákupný bulvár v Zürichu, kde nájdete všetko, po čom vaše srdce túži, vrátane módy a umenia. Kedysi to bola nenápadná štvrť, kde žili chudobní ľudia. Keď tam v roku 1847 sprístupnili prvú železničnú trať, ktorá viedla z Zürichu do Badenu, zrazu sa všetko zmenilo. Trvalý pobyt tu dnes má sotva 20 ľudí.
- Zurich-West – priemyselno-moderná štvrť je plná kontrastov. Teraz je domovom mnohých reštaurácií, barov a obchodov. Tam, kde sa kedysi stavali lode a spájali motory, je teraz stredobodom pozornosti umenie, dizajn, jedlo, nákupy kultúry a architektúra.
- Chrám svätého Petra – bol vybudovaný už v 8. storočí. Okrem titulu najstarší v meste sa pýši ešte jednou, a to hneď celosvetovou zvláštnosťou – má najväčšie kostolné hodiny na svete. Len samotné ručičky na jeho hodinách merajú vyše 5 metrov.